Výpoveď autorky je skutočne šokujúca, ale keby takou nebola, pravdepodobne by sme si ju ani nevšimli. Šokujúca preto, lebo román som sprvu považoval za pornografický. Ale po prečítaní som zistil, že je aj o niečom trochu inom – je aj o duši. O duši ženy, ktorá vníma sexualitu ináč ako drvivá väčšina ženskej populácie a ktorá otvára doteraz tabuizovanú tému. O tom, že to nie je jednoznačná pornografia svedčí, že ho prečítalo minimálne toľko žien ako mužov, a hlavne, že naň často veľmi pozitívne reagujú. Dokonca sa s hlavnou hrdinkou často úplne stotožnili, akoby to bolo napísané o nich. Áno, je to téma, pred ktorou radšej zatvárame oči a tvárime sa, že sa nás to netýka. A ženy s podobným problémom jednoducho opľúvame a odsúdime. Nikto sa nezamýšľa nad ich frustráciou, ktorá neraz dokáže skončiť aj samovraždou… Romány ako Keď vášeň zhadzuje masku vypovedajú oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Hovoria okrem iného aj o rozporoch v našej spoločnosti, pretože keby podobný román napísal muž – a netreba chodiť ďaleko, stačí si spomenúť napríklad na Obratník raka od Henryho Millera, skoro všetci mu zatlieskajú. Ale keď si ho dovolí napísať žena, treba ju upáliť... Ja pred Lindou Chopin snímam klobúk a klaniam sa jej. Klaniam sa jej odvahe a otvorenosti, s akou dokáže písať o takpovediac mužskej duši v ženskom tele. Neviem, nakoľko je alebo nie je román autobiografický, ale to je nepodstatné. Podstatné je, že pôsobí až neskutočne autenticky. Priznám sa, že viac ma v jej diele zaujali vnútorné postoje ako erotika, ale bez tej to jednoducho nejde, pretože ona je práve v jej výkriku podmetom. ukryj opis