Bol však usilovným študovateľom materiálov z archívov spišských miest, archívu Spišskej kapituly, materiálovz Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, diel Jungandreasa, Starka, Münnicha, Hajnóczyho, Fekete-Nagya, Liptáka, Brucknera, Kreichela, Webera, Gréba, Wagnera a iných jemu dostupných prameňov. V tomto diele predkladá svoj pohľad na prehistóriu územia, geologické fakty, historicko-fonetické odvodenia pôvodu jazyka regiónu a zaujímavosti jeho osídlenia. Vlastné i prevzaté texty Fabriciho, Schwaba, Genersicha, Collinássyho, Starka a Münnicha dopĺňa ukážkami nárečí hnileckej doliny v podobe vážnejšej, melancholickej i humorne ladenej, poeticky neprehliadnuteľnej ľudovej regionálnej tvorby. Čo môže priniesť dnešnému čitateľovi práca Leopolda Grussa z roku 1938? Súhrnné i dobové pohľady na históriu regiónu, jeho osídľovanie, dejiny baníctva tohto územia, zozbierané historické banské názvoslovie, no i vyvrátenie v nedávnej minulosti šírených predsudkov o škodlivosti každého nemeckého úsilia v tejto doline, ktoré viedlo po II. svetovej vojne k zničeniu mnohých nemeckých prameňov, čím boli viac ako 700 ročnej histórii tohto regiónu spôsobené nenávratné škody. Preklady ešte dochovaných pôvodných prameňov a historických prác však môžu aspoň čiastočne zaplniť umelo pretrhané cesty poznania našej histórie. Pomôžme si voľnou parafrázou citátu Leopolda Grussa: Prekladom neuvádzame žiadne nové dejiny gelnického údolia. Osudom generácií je však ich striedanie. Ak odídu dve – tri bez písomnej stopy, môže byť ich strata v chode dejín nenahraditeľná. I to je dôvod priblíženia tohto diela súčasníkovi prostredníctvom prvého vydania jeho prekladu do slovenčiny. ukryj opis