Keď som mal štyri roky, mal som štyroch starých rodičov. Dvoch v meste a dvoch na dedine. Tí v meste sa volali Luigi a Antoinetta a boli ako všetci ostatní mestskí ľudia. Na vidieku som mal starých rodičov, ktorí sa nepodobali na nikoho. Volali sa Ottaviano a Teodolinda. Verte mi, nepodobali sa ani na svojich susedov... Takto začína malý Tonino dojímavo vecné rozprávanie o večne zaneprázdnených rodičoch a o svojráznom dedinskom dedkovi Ottavianovi. ktorý má pre vnúčika vždy čas, pochopenie i čosi tajomné. A odvahu vlastným telom ubrániť košatú čerešňu Felicitu pred mužmi s buldozérmi a motorovou pílou... Kto zachráni milovanú čerešňu, keď tu zrazu dedka niet?... Živé opisy expresívnych situácií umocňujú pôsobivosť príbehu o živote a smrti. blízkosti a odlúčení, šťastí i bolesti... Krehká detská próza talianskej spisovateľky Angely Nanettiovej bola preložená takmer do dvadsiatich jazykov a získala množstvo ocenení na celom svete. ukryj opis