Tretí diel veľkolepej historickej fantasy. Chazarská ríša niekoľko storočí ovládala pobrežia Kaspického mora a dolný tok Volgy a Donu. Jej sláva sa však chýli ku koncu. Kyjevský knieža Svjatoslav túži posunúť hranice svojho mocnárstva a otvoriť si prístup k bohatým južným krajinám a Hodvábnej ceste. Zjednotil národy severu a vedie ich v znamení vojnového meča proti Chazarom a ich spojencom. Kagan a bej, najvyšší hodnostári ríše, vyšlú na hranice obrovské vojsko, ale hrozí, že ani ono neubráni rozkvitajúcu civilizáciu pred inváziou bezohľadných barbarov.

Iľja Muromec, Jegor Svjatogor, Mikula Seljanovič a ďalší kniežací bohatieri si na ďalekej ceste a uprostred vojnového besnenia postupne uvedomujú, že ich najhorším nepriateľom nie sú cudzie vojská, ale temnota, ktorá rozožiera ich vlastné srdcia. Zasial ju niekto, koho kedysi považovali za priateľa. Koščej, predtým zvaný Volch, kráča po krvavej ceste a sleduje vlastné nebezpečné ciele...

Ukážka Jozef so zvrašteným čelom zobral podávaný pergamen. Prebehol ho zrakom a zamračil sa ešte viac. „Odkiaľ to prišlo?“ pozrel na beja. „Zo severu. Priviezol to nejaký kupec v loďke, čo priplávala po Ityle.“ Jozef pokýval hlavou. Potom sa obrátil k hosťom, ktorí napätím a zvedavosťou ani nedýchali. „Arabské písmo,“ zhodnotil. „Správu zrejme napísal nejaký bulharský pisár.“ „Je to list od emira Ahmeda?“ hádal Judah. „Nie.“ „Tak od koho, otče? Nenapínaj nás. Čo tam stojí?“ Kagan sa zhlboka nadýchol. „Píše sa tu: Idem na vás! Zakopte svoje zlato a schovajte ženy a deti, plemeno chazarské. Už čoskoro zaplatíte za všetky zrady a zákernosti, ktoré ste podnikli proti Kyjevu! Som bližšie, než si myslíte! Dýcham vám na krk a čoskoro sa doň zahryznem!“ „A podpis?“ zachripel Judah do ticha, ktoré sa po tých slovách rozhostilo. „Načo?“ zavrčal na mladšieho brata Herod. „Je to výstraha od samotného Svjatoslava. Hádam si nemyslíš, že sa ten smradľavý divoch dokáže podpísať?“ „Načmáral sem svoj znak,“ vysúkal zo seba Jozef a obrátil pergamen tak, aby ho všetci videli. „Myslím, že je dostatočne výrečný.“ Chazarskí a alanskí hodnostári s úžasom civeli na prosto načrtnutý obrázok bojovej širočiny. „Perúnova sekera!“ nezdržala sa Semira, a keďže to boli prvé slová, ktoré v ten večer vyslovila, všetci muži k nej obrátili prekvapené pohľady. „Znamenie vojny!“