Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837) ostáva dodnes najžiarivejšou postavou v dejinách svetovej literatúry. Jeho dielo bolo skutočným priesečníkom doslova všetkých hlavných tendencií ruskej literatúry, v ňom sa navzájom zrážali a prelínali najrôznejšie vplyvy – domáce i cudzie – a pod tlakom tohto génia a na výslní jeho talentu sa pretvárali na novú hodnotu. Práve vďaka Puškinovi so seba s konečnou platnosťou striasla kláštorne zatuchnuté a neobyčajne plytké predstavy o poslaní umenia, prekonala osudové oneskorenie za Európou a už čoskoro mohla svojím kritickým realizmom vykročiť do literárneho novoveku. Jeho úchvatné literárne miniatúry Dejiny obce Goriuchina (1830), Roslavlev (1831) a Dubrovskij (1832 – 1833) patria k tým najlepším a najatraktívnejším dielam svetovej literatúry. ukryj opis