Pripravovaná čítanka slovenských poetiek predstaví tvorbu viacerých (ako poetiek) menej známych autoriek: Š. Buganová, B. Dunajská, H. Fiebigová, Ľ. Groeblová, Z. Jesenská, E. Kamenická, S. Manicová, V. Markovičová-Záturecká, N. Preusová, V. Szathmáry-Vlčková, V. Štepanovičová, H. Záhorská. Výber z ich básnickej tvorby bude sprevádzaný medailónom autorky, ukážkami z nebásnických textov (články, eseje, korešpondencia) a fotodokumentáciou. Čítanku zostavila na základe dlhoročného intenzívneho archívneho štúdia literárna vedkyňa Andrea Bokníková, ktorá k nej napísala aj úvodnú štúdiu.

Mnohé z týchto poetiek písali „na rube“ dobového záujmu aj literárnohistoricky odobrenej slovenskej literatúry 20. storočia, iným doteraz samostatná zbierka poézie nevyšla (Ľ. Groeblová, Š. Buganová, Z. Jesenská), ďalšie boli najmä z politických dôvodov vymazané z literárnej histórie (B. Dunajská, S. Manicová), kým zasa ďalším z nich vyšli básne knižne až po veľmi dlhom čase od svojho vzniku (V. Szathmáry-Vlčková, V. Markovičová-Záturecká). Osobitosť básnickej tvorby v tejto antológii spočíva v tom, že ju nemožno hladko včleniť do literárnej histórie. Často vznikala pre súkromnú potrebu, ako časť veršov Markovičovej-Zátureckej, niekedy celkom vedome odlišne voči aktuálnemu stavu básnického umenia na Slovensku, ako u Jesenskej. Zároveň však majú čaro patiny v tom, ako zachytávajú spôsob života a vtedajší stav slovenčiny. Kritériom výberu autoriek i básní je predovšetkým estetická hodnota, no aj samotné príbehy poetiek sú pútavé svojím historickým ukotvením. Svoj život a sily venovali často starostlivosti o rodinu, pomoci okoliu, prípadne svoju tvorivosť obetovali tomu, aby boli oporou či inšpiráciou niekomu inému. Navyše, v prípade poetiek 30. a 40. rokov sa na ich osudoch v značnej miere podieľal aj minulý politický režim.