Pády hospitalizovaných pacientov patria k pomerne častým nežiaducim udalostiam, sú perzistentných problémom verejného zdravia, vyskytujú sa v každom veku, v rôznych špecifických skupinách pacientov, na každom oddelení. V Slovenskej republike sú metodickým usmernením z roku 2014 zaradené do systému hlásenia chýb a nežiaducich udalostí ako súčasť kultúry bezpečnosti poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Oficiálne štatistické údaje o počte pádov pacientov, o následných zraneniach, prípadne smrti následkom pádu nie sú odbornej verejnosti na Slovensku bežne dostupné, preto sa často uvádzajú údaje z rôznych medzinárodných zdrojov. Jednotlivým poskytovateľom starostlivosti sú tieto údaje známe z dobrovoľných a povinných hlásení a ich analýza je podkladom na priame zlepšovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a podporu zdravotníckych pracovníkov vykonávať svoju prácu bezpečnejším spôsobom. Manažment nemocníc na Slovensku na základe týchto analýz implementuje následne do politiky kvality rôzne parciálne preventívne intervencie, ale komplexný prístup k problematike pádov v klinickej praxi, ale aj na vzdelávacích inštitúciách pre zdravotnícke profesie absentuje. Domácich štúdií a iných relevantných dokumentov k tejto téme je stále pomerne málo, a to aj napriek tomu, že nás Európska komisia upozornila, že v oblasti bezpečnosti pacienta stále nenapĺňame všetky odporúčania.

V medzinárodnom kontexte sa pádom pacientov či už v akútnej, ale aj dl- hodobej, primárnej a komunitnej starostlivosti venuje náležitá pozornosť a už niekoľko desiatok rokov sa publikuje veľké množstvo rôznych teoretických aj empirických štúdií. Tie prinášajú relevantné informácie a vedecké dôkazy, ktoré sú priebežne implementované do národných klinických odporúčaných postupov, ošetrovateľských štandardov či klinických protokolov a algoritmov. Mnohé medzinárodné odborné inštitúcie a spoločnosti (najznámejšie z nich sú uvedené v ďalšom texte) sa podieľajú na tvorbe týchto materiálov, preven- tívnych programov a kladú veľký dôraz na edukáciu zdravotníckych pracov- níkov, zvlášť sestier. Pripisujú im primárnu zodpovednosť za identifikáciu rizika pádu pacienta a iniciáciu komplexného plánu starostlivosti. Redukcia pádov zostáva hlavným cieľom bezpečnosti pacientov a mierou kvality zdravot- nej starostlivosti.

Tieto poznatky nás inšpirovali k tomu, aby sme pre potreby klinickej praxe a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov pripravili publikáciu, ktorá by poskytovala kľúčové a ucelené poznatky o problematike pádov počas hospi- Pády a ich prevencia u hospitalizovaných pacientov_Pády a ich prevencia.. 12/12/18 7:39 AM Stránka 9 talizácie dospelých pacientov, a tým zaplnili medzeru na literárnom trhu.

Vedecká monografia je štruktúrovaná do piatich hlavných kapitol. Prvá kapi- tola obsahuje základné informácie k problematike pádov pacientov a k ter- minologickým aspektom témy. Druhá kapitola je zameraná na obsah skríningu a posudzovania rizika pádu, s ťažiskom na detekciu rizikových fak- torov pádu a predikciu celkového rizika pádu u pacienta nielen pri príjme na hospitalizáciu, ale aj po páde. V tretej kapitole predstavujeme v nadväznosti na teoretické východiská a v komparácii s inými štúdiami výsledky a nové poznatky vlastnej výskumnej štúdie primárne zameranej na multifaktorový skríning rizika pádu pri prijatí pacienta na hospitalizáciu, ktorý je východis- kom pre plánovanie preventívnych intervencií. Ich prehľad je uvedený v štvrtej kapitole, pričom dôraz kladieme na intervencie odporúčané pre hospitalizo- vaných pacientov. V piatej kapitole stručne opisujeme problematiku pádov vo vysokorizikových skupinách pacientov. V závere sumarizujeme kľúčové myš- lienky textu a možnosti ich implikácie pre klinickú prax a ďalší výskum v kto- rejkoľvek oblasti uvedených poznatkov.