Autentický príbeh filantropa a jedného z najvplyvnejších lídrov modernej doby v oblasti biznisu a inovácií.

Prvý diel najočakávanejších memoárov poslednej dekády, ktorý je významom porovnateľný s prelomovou biografiou Steve Jobs od Waltera Isaacsona\nText obsahuje množstvo fotografií z autorovho súkromného archívu

Obchodný triumf Billa Gatesa je všeobecne známy: dvadsaťročný mladík odišiel z Harvardu a založil softvérovú spoločnosť, ktorá sa stala gigantom v odvetví a zmenila fungovanie a život celého sveta. Zároveň je multimiliardárom, ktorý sa zameral na filantropiu a vývoj riešení v oblasti klimatickej krízy, globálneho zdravia a vzdelávania v USA.

Kniha Zdrojový kód však nehovorí o zlatej ére Microsoftu ani o vzniku Gatesovej nadácie alebo o budúcnosti technológií. Je to ľudský a veľmi osobný príbeh o tom, ako sa Bill Gates stal tým, kým je dnes. Sprevádza nás detstvom a odkrýva jeho rané vášne a záujmy. Je to aj príbeh o zásadovej starej mame a ambicióznych rodičoch, o prvých hlbokých priateľstvách a náhlej smrti najlepšieho priateľa. Sleduje snahu mladého chlapca zapadnúť, ale aj prvé dotyky so svetom programovania a počítačov na úsvite novej éry. Opisuje, ako sa už v tínedžerskom veku vydal na cestu, ktorá ho od nočných výletov do neďalekého počítačového centra zaviedla až do internátnej izby na univerzite, kde zapálil iskru revolúcie, ktorá zmenila svet.

Bill Gates sa delí o svoj príbeh po prvýkrát. Ide o múdre a láskavé rozprávanie, ktoré odhaľuje fascinujúci portrét života jedného Američana.

Bill Gates je technológ, popredný podnikateľ a filantrop. V roku 1975 so svojím priateľom z detstva Paulom Allenom založil spoločnosť Microsoft a dnes je predsedom nadácie Gates Foundation. Zároveň založil organizáciu Breakthrough Energy zameranú na obchodné využitie čistej energie a iných technológií súvisiacich s ochranou klímy, a spoločnosť TerraPower, ktorá sa venuje vývoju priekopníckych jadrových technológií. Bill Gates má tri deti.

Úryvok z knihy Zdrojový kód:\nOdvtedy som prechádzal školou vďaka učiteľom, ktorí rozpoznali potenciál skrytý pod maskou nezáujmu. Zdalo sa, že učitelia v Lakeside vnímali iba tú masku. Po prvom roku na novej škole moji rodičia určite pochybovali, či urobili správne rozhodnutie. Ja teda rozhodne áno.

No ak by som si prezrel posledné jarné číslo školského časopisu, všimol by som si článok s dvomi odsekmi naspodku druhej strany. Písalo sa v ňom, že na jeseň sa matematické oddelenie pripojí k počítaču. „Dúfame, že sa nájde niekoľko študentov, ktorí to využijú pri práci na rozsiahlych projektoch,“ zamýšľal sa autor článku.

Preložila Lucia Richterová