Mgr. art. Vlado JAVORSKÝ (1952) V krátkom časom horizonte ponúka po románoch Noah (2021), Čas čarodejníc (2022), Chata v hmle (2024, Pars artem) a Serapion (2026, Signis) svoj najnovší román Búdka sufléra (2026, Signis). Nejde o klasickú románovú formu príbehu či filmársky pohľad na odohrávajúce sa strhujúce udalosti.

Autor sa v Búdke sufléra cielene venuje svojej životnej empírii a skúsenostiam z prvých dotykov s amatérskou tvorbou, prózou a poéziou. Je vnímavým pozorovateľom ich scénických spracovaní a v konečnom dôsledku obrazom sveta divadla a jeho zákulisia. Odhaľuje svet, do ktorého sa inak radový divák nedostane. Do kuchyne tvorby, do špajze nápadov, do obývačky divadelných inscenácií a sveta premiér. Ako stredoškolák sa ocitol priamo v centre amatérskej literárnej tvorby v Klube mladých autorov. Otvára brány do zákulisia Divadielka na Hlinách v Žiline, kde sa formoval jeho literárny a umelecký názor.
Kde skúšal prvé nesmelé kroky na poli divadelnej réžie. Doba bola prajná názorom i experimentom, čo autor Búdky sufléra naplno využil. Jeho literárna a najmä humoristicko-satirická tvorba si získala mnoho priaznivcov a hlavne divadelných fanúšikov. Na pôde amatérskej tvorby sa zrodila túžba pokračovať v štúdiu dramatického, neskôr televízneho a filmového kumštu. Po štúdiu televíznej a filmovej scenáristiky a dramaturgie prichádza do profesionálneho Bábkového divadla v rodnej Žiline ako dramaturg a režisér netušiac, že mu život pripraví nielen veľa pozitívnych skúseností, ale i hlboké sklamania. Autor je pokorný v
chápaní historických udalostí odohrávajúcich sa v jeho okolí. Búdka sufléra zachytáva šesť rokov aktívneho života na doskách, ktoré znamenajú svet. Autorov svet a život je však oveľa bohatší a sám sa vyznal z túžby zachytiť búrlivé roky svojho tvorivého života v nasledujúcom románe. Román o človečine... O hľadaní a nachádzaní, o letoch a pádoch, o láske k múdrosti, o pokore k hodnotám, ktoré preveril čas. Román o ľuďoch, na ktorých by sa nemalo zabudnúť. O tom budú budúce riadky...