Toto dojemné a nezabudnuteľné svedectvo obyčajného človeka, ktorý sa z ničoho nič stal súčasťou obrovskej ľudskej tragédie, ukazuje pravú a mnohými nepoznanú tvár utečeneckej krízy.
Optik Carmine Menna sa spolu s niekoľkými priateľmi rozhodli stráviť prvý októbrový víkend na mori. Netušil však, že počas tohto víkendu zažije najsmutnejší deň vo svojom živote, ktorého udalosti ho budú ­prenasledovať ešte dlho po osudnej plavbe. V prvý dovolenkový deň prerušil ich rannú idylku zvláštny hrozivý zvuk. To, čo najskôr považovali za škriekanie čajok, sa neskôr ukázalo ako zúfalé volanie o pomoc. Len niekoľko stovák metrov od lode, kde si Carmine s priateľmi užívali ­zaslúžený odpočinok, sa už niekoľko hodín topili stovky ľudí. Posádke dovolenkovej lode Galata, určenej pre desiatich ľudí, sa v to októbrové ráno podarilo zachrániť štyridsaťsedem topiacich sa a dopraviť ich do bezpečia lampeduského prístavu.

~ ~ ~
"Teraz je ich už takmer dvesto," povedal a potiahol si z cigarety. "Už som v živote videl všeličo... ale toto? Toto je..." Potápač potláčal slzy a celá tvár sa mu pritom chvela. "Z kajuty som vytiahol dve malé deti, možno dvoj- až trojročné," povedal optikovi. "Hrozný pohľad. Mali obuté nové topánky. Dokážete si to vôbec predstaviť? Mama im kúpila nové topánky." ukryj opis