Environmentálne myslenie sa konštituovalo v 20. storočí a zaznamenalo veľký rozmach predovšetkým v jeho druhej polovici. Vzniklo v rámci reflexie javov, ktoré sa v 60. rokoch minulého storočia začali označovať pojmom ekologickej a neskôr aj environmentálnej krízy. Zhoršovanie stavu životného prostredia upriamilo pozornosť humanitných a spoločenských vied na problematiku, ktorá bola dlho mimo centra ich záujmu, teda dovtedy nereflektované environmentálne predpoklady a aspekty ľudskej kultúry, civilizácie, morálky, práva, ale aj politickej, hospodárskej a sociálnej organizácie spoločnosti. Cieľom tejto práce je teda prispieť k objasneniu toho, aké významy pojem ekologickej či environmentálnej krízy nadobudol v environmentálnom myslení približne za polstoročie jeho používania a identifikovať, ktoré významové aspekty v ňom pretrvávajú z minulosti a ktoré sú nové, špecifické práve pre environmentálne myslenie, ktorého vznik je s pojmom krízy bezprostredne spojený. ukryj opis