V Písme svätom čítame o pôste často. Väčšinou súvisel s prípravou na niečo veľké. Znamenal duchovný prelom, sústredenie sa na podstatné veci. Tak to bolo pri Pánovi Ježišovi. Nie vždy trval 40 dní. Apoštol Pavel po svojom stretnutí s Pánom pred Damaskom sa postil tri dni a tri noci. Niekedy ľudia odpovedali na volanie prorokov pôstom. Tak to bolo napríklad pri prorokovi Jonášovi, keď prišiel so svojou zvesťou do Ninive. Tam sa dokonca postili aj zvieratá. Úsilím tu bolo, aby Boh videl, že oľutovali svoje zlé cesty a chcú sa polepšiť. Aby Boh videl. To je motivácia pravého pôstu. Nemá to byť naša snaha o chudnutie, digitálny detox, či iné veci, ktoré si my ľudia navymýšľame, aby na nás iní videli, že sa postíme. Či nerobia to isté aj pohania? Postia sa od jedla, vecí ... Pôst je o tom, aby sme prežili obnovenie vzťahu s Bohom a zažívali to každý deň. Veľmi jasnú predstavu o pravom pôste má prorok Izaiáš (Iz 58, 1-12). A ak sa nad jeho slovami poctivo zamyslíme, tak zistíme, že pravý pôst nikdy nekončí – veď rozväzovať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepúšťať utláčaných na slobodu, lámať chlieb hladnému ..., je potrebné na tomto svete skoro vždy. Vzorom je nám tu opäť náš Pán, ktorý prišiel na túto zem ako hovorí Izaiáš (Iz 61, 1nn): Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu... Tieto úvahy iste stoja za zamyslenie. Pomôcť v nich chce aj nová kniha z vydavateľstva Tranoscius od Jána Velebíra, ktorá nesie názov Svedectvá pôstnej doby s podtitulom Víťaz nad hriechom. Ilustráciami ju obohatil profesor Jaroslav Uhel. Veríme, že vám prinesie požehnanie aj v tejto dobe.