Európska právna kultúra je budovaná na historických pilieroch tvorených gréckou filozofiou, rímskym právom a kresťanským náboženstvom. Tradičné hodnoty vyplývajúce z týchto základov sa v súčasnosti stretávajú so sekularizáciou a v európskom kontexte tiež dochádza k stretu rozdielnych právnych a náboženských kultúr. Uvedené môže v budúcnosti vyvolať viaceré nové situácie a aj z hľadiska tejto perspektívy sa zdá prirodzené zamýšľať sa nad vzťahom práva, cirkvi a spoločnosti. Pojmy práva a cirkvi sú v európskom priestore úzko prepojené už mnoho storočí. Do tohto vzťahu často zasahujú aj štátne orgány, ktoré sa v rôznych podobách snažia o kontrolu alebo usmernenie činnosti cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom vnútroštátnej regulácie. Tieto skutočnosti majú za následok vznik viacerých partikulárnych problémov.

Monografiou sa autori pokúsili zaujať postoj k niektorým z nich, a to s ohľadom na slovenský aj celoeurópsky kontext. V monografii sa autori venujú problému vývoja vzťahu medzi štátom a cirkvou z historickej aj súčasnej perspektívy, náhľadu do štruktúry jednej z registrovaných cirkví (gréckokatolíckej cirkvi) v Slovenskej republike, analýze mienkotvorného vplyvu cirkví na občanov, právnej pozícii dvoch základných foriem kresťanstva v SR a právnej subjektivite cirkví a náboženských spoločností. Publikácia je obohatená o analýzu málo spracovaného kánonicko-právneho problému týkajúceho sa právomocí pápeža vo vzťahu k inštitúcii manželstva.