Keď však hovoríme o meditácii, pohybujeme sa v oblasti, kde sa tradične pravda odovzdáva priamo, v tichu, pohľadom, gestom, dotykom. Jedným z najznámejších príkladov je Budhova „prednáška s kvetom“, keď Budha bez slova stál pred veľkým publikom a jeho „prednáška“ spočívala v tom, že držal kvet! Sri Chinmoy hovorí: „Všetci skutoční duchovní Majstri učia meditáciu v tichu.“

Potom nás neprekvapí, že keď takíto Majstri použijú slová, ich spôsob je poetický, paradoxný alebo mantrický, pričom zvuk alebo rytmus slov v podstate vyvoláva vlastnosti vyjadrené slovami. Cieľom je vždy obísť analytickú myseľ a hovoriť priamo k hlbšiemu zdroju vedomia, ktoré Sri Chinmoy nazýva srdcom.

Sri Chinmoy píše: „Vždy by ste mali tvoriť. Vaša tvorba je niečo, čím sa nakoniec stanete. Uvedomíte si, že vaša tvorba nie je ničím iným, ako objavením seba samého.“

„Ašpirácia,“ píše, „je plač v našom srdci. Srdce plače a túži ako horiaci plameň stúpajúci do výšky.“ A tu sa dostávame k podstate jeho učenia, k základnému princípu jeho filozofie. Meditácia nie je len pasívny proces, hoci otvorenosť a vnímavosť sú bezpochyby dôležité. To, čo je rovnako dôležité, je pozitívny, tvorivý prístup a stúpajúca ašpirácia.

„Meditácia nám ukazuje, ako sa môžeme o niečo snažiť a súčasne, ako to môžeme dosiahnuť.“ ukryj opis