Slováci rozvíjali spoločný emancipačný zápas v Uhorsku proti centru utláčateľnej moci spoločne s ďalšími slovanskými národmi v Uhorsku - s vojvodinskými Srbmi a predovšetkým Chorvátmi. Preto predovšetkým spojenectvo s emancipačným hnutím Chorvátov, Srbov v Chorvátsku a Vojvodine a od 90. rokov aj s Rumunmi v Sedmohradsku a Banáte je do roku 1918 konštantným faktorom a bázou medzinárodného kontextu slovenského národného hnutia. To je podstata kontinuitného výkladu slovenského národného hnutia v komparácii s ostatnými národnými hnutiami strednej Európy, v knihe rozšíreného o širší európsky a v rámci krajinskej komunity aj o severoamerický aspekt ohlasu národnoobranného úsilia Slovákov. Okrem tejto konštantnej základne medzinárodných a vnútropolitických krajinských súvislostí slovenskej otázky ako hlavný aktívny podporný faktor pre Slovákov vnímame v 19. storočí vo všeobecnosti Juhoslovanov, hlavne Chorvátov. Od východnej krízy v polovici 70 rokov a v 80. rokoch vystupujú do popredia Srbi a Rusi a primerane si všímam i slovanskú vzájomnosť... ukryj opis