Publikácia významnej poľskej slovakistky Joanny Mirosławy Goszyńskej je súborom esejí s prienikom do literárnej vedy, kulturológie a histórie. Autorka kladie dôraz na obdobie kreovania idey novodobého národa v širšom kulturologickom kontexte. Zaoberá sa jednotlivými spormi medzi predstaviteľmi dobovej elity; vplyvu filozofa Herdera na slavianofilstvo (s dôrazom na český kontext, resp. recepciu Herderovho učenia v Čechách); ďalej sa zaoberá slovensko-českými a slovensko-maďarskými kultúrnymi vzťahmi zamlčaných historických reálií a taktiež mýtologizáciou Vysokých Tatier v širšom kulturologickom kontexte. Vyjadruje sa aj k téme panslavizmu a austroslavizmu v kontexte filozofie dejín slovenských mysliteľov druhej polovice 19. storočia, pričom osobitnú kapitolu venuje mesianistovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi a vôbec motívu mesianizmu aj v kapitole Odtajnenie „tajnej histórie panslavizmu“ (prípad Jozef Podhradský). Po zamyslení sa, či sú Slováci národom roľníkov alebo národom cestovateľov sa autorka snaží nájsť definíciu literatúry slovenského romantizmu (vzťahy medzi kanonickým a apokryfickým prúdom romantizmu.