V beletristicko-historickom príbehu Panička z Lehoty sa čitateľ ponorí do čias, v ktorých sa formovali mnohé slovenské rody. Prežije zápas rodu Divékyi o rozvoj svojich majetkov, šírenie kresťanstva, vzdelávania a prekonávanie Blažejovej sudby, aby na pozadí životov biednych pocítil závan lásky i nenávisti. Prenesie sa na začiatok 20. storočia, keď americký sen a túžba po majetku vystúpi na piedestál záujmu a často pretrhne krehké puto lásky, aby ho v druhom, voľnom pokračovaní Mníška bez habitu zaujal koniec šľachty a zemianstva na Slovensku a prežil neúprosný boj viery, ľúbosti a rodiny pri nastoľovaní nového žitia.
Príbeh sa odohráva vo vzácnom dejinnom priestore Ponitria, osobitne v širokom okolí hornej Nitry, kde si minulosť a súčasnosť podávali ruky vo všetkých jej spoločensko-sociálnych rozmanitostiach. Je priestorom, kde sa zrodila veľká láska hlavných hrdinov, ich trápenie, zrady, pády a boj o každodenné prežitie. Je miestom, kde žena bojuje o prekročenie hranice spoločenskej normy, aby sa vymanila spod sudby žien viacpočetných rodov Divékyovcov, a druhá za lásku obetuje aj svoj život. Ďalšia z chudobného rodu sa ľúbosťou, vernosťou, dobrotou a obchodným duchom snaží prelomiť obruč rodovej kliatby krpelanských mužov, aby sa stala svetlom a nádejou pre mnoho jej podobných ženských osudov.
Panička Magdaléna je horiacou fakľou a nádejou pre mnohých, hlavne ženy v zápase o osudovú lásku, rodinu a majetok, o uznanie „miesta ženy na zemi“.

PS: Publikácia je obohatená o 16 stranovú farebnú obrazovú prílohu vzácnych historických máp a fotografii, vrátane doplňujúceho historického textu.