Kniha Vladimíra Sorokina (1955), enfant terrible postsovietskej postmodernej post-prózy s názvom Telúrsko sa dá dnes, v ére rasPutinizácie – čítať iba so sympatiami. Skutočnosť však opäť predbehla akúkoľvek fikciu, hoci v tomto prípade má v Sorokinovi vážneho konkurenta. Autor sa naozaj vypäl k ohromnému fabulátorskému výkonu, ktorému dal tvar takmer 300-stranového románu. Živelné, až burleskné rozprávanie je zdanlivo bohapustým vymýšľaním, v pozadí je však veľmi racionálny autorský plán a rozprávačská disciplinovanosť. Táto próza je fantasy, gotickým románom, katalógom všetkých možných žánrov, dystópiou, sociálnou satirou, vykalkulovaným bestsellerom a zároveň krutou paródiou naň. Ale hviezda ruského undergroundu a zároveň knižného popu ide ešte ďalej, v jeho prípade hlbšie: do temnoty, skepsy, bičujúcej irónie. Rusko je tu vykreslené v boschovských vidinách ako nová SSSR (Stalinská sovietska socialistická republika). Vladimir Sorokin svojou najnovšou burleskou potvrdzuje renomé jedného z najprenikavejších mozgov svojej krajiny a jedného z najrafinovanejších štylistov súčasnej svetovej prózy. Daniel Hevier

Stará epileptická Európa sa opäť raz vyhrabáva z trosiek, ale euroázijský obor to nerozdýchal. Moskovsko, Primoskovsko, Zamoskvoriečie... Veľká Rus sa rozdrobila ako chlieb. V Moskovsku vládne cár, v Zamoskvoriečí chudoba, v Uralskej republike sa stále bojuje, vyznávači Boha Josipa majú svoj umelý pietny štátik s názvom SSSR (Stalinská socialistická republika). A všade zúri osvietený stredovek.

V tejto novej Európe opäť stretneme križiakov, novú šľachtu, kentaurov, opričníkov (a vôbec viacero reálií z Dňa opričnika), pravoslávnych komunistov, obyvateľov SSSR (Stalinskej sovietskej socialistickej republiky), templárov, ktorí sa stanú záchrancami Európy. A tí všetci hľadajú nový poriadok, nové absolútno, pripadne nový raj, ktorí si niektorí navodzujú novým narkotikom, pôsobiacim aj niekoľko mesiacov- telurovými klincami, odborne zatĺkanými rovno do mozgu.

Román má päťdesiat kapitol, každá z nich je napísaná úplne odlišným jazykom a vždy z úplne iných uhlov pohľadu. Je to Európa, ktorá nie je schopná sa dohodnúť, Európa zachvátená všeobecným zmätením hodnôt.