Vodné mlyny v minulosti predstavovali spätosť života človeka\ns rytmom prírody. Svojou architektúrou zakomponovanou do čarovných\nprírodných zákutí na brehu malých potokov a potôčikov\npôsobili nielen zaujímavo, ale i tajuplne. Človek ich budoval najmä\nv hornatých oblastiach s pozoruhodným citom a individuálnym\nprístupom majiteľa, a tak vytvárali osobité čaro spojené často\ns tajomstvom. Zahalené tajomstvá ich vnútorného priestranstva\na vonkajšieho zjavu najmä veľkého dreveného kolesa ich priam\npredurčovali k námetom úžasných rozprávok a povestí. O mlynoch\na mlynároch však zostalo aj veľa piesní, prísloví, porekadiel\na príbehov.\nV čarokrásnom prostredí telgártskeho vodného mlyna som\nprežila ten krásny „čas malín“. Zostali už len spomienky, ktoré pomocou\npamäte – toho zázračného „zariadenia“ – chcem v podobe\npríbehov zachovať aj touto formou písomného rozprávania. Veď\nto moje osobné sa čitateľ dozvie aj na pozadí toho spoločenského,\nktoré rôznymi zmenami ovplyvňovalo život mojich starých rodičov,\nrodičov, ale i mňa so sestrou. V tom krásnom prírodnom kúte\nsom prežila najkrajšie roky svojho života. Radosť, ale aj smútok,\nktorý bol súčasťou osudu každého človeka v tom starom čarovnom\nmlyne.\nVážený čitateľ, prijmi moje pozvanie do sveta točiaceho sa vodného\nmlyna, v ktorom sa „mleli aj ľudské osudy“.