Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v\nNových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu\nmapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého\nrodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských\naktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej\ndráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné\nzačiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mesta\nv časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a\nzakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov\nv meste. Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest\nZmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení\nv Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho,\nprešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam\npre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej\nsvetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde\nzaložil Slobodnú výtvarnú školu Baník. Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty\na fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje\nLuzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období\nmečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval\nzaloženie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj\no založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli\nzrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.