Podstatným prínosom Jána Levoslava Bellu do slovenskej piesňovej tradície, ktorá v druhej polovici 19. storočia stavala na sentimentálnom a revolučnom romantizme a na ponáškovej tvorbe, je tak okrem novej tematickej oblasti intímnej ľúbostnej lyriky predovšetkým "vysoký" individuálny štýl. Po zväzku C.I zo súborného vydania Bellovho diela hudobná verejnosť dostáva predkladaným zväzkom ďalšiu možnosť spoznať z komplexného pohľadu skladateľovu pôsobivú piesňovú lyriku. (Editori:Jana Lengová, Marek Spusta, Peter Zagar) ukryj opis