Túto knihu vytvorili dvaja skvelí autori: Svetozár Mydlo a Daniel Hevier. Jeden je maliar a druhý spisovateľ. Obidvaja majú veľa spoločného. Napríklad prezývky: Svetozára Mydla prezývali Sapún (prečo asi?), zatiaľ čo Daniela Heviera volajú Hevi. Svetozár Mydlo bol o niekoľko rokov starší, ale Daniel Hevier bol zas o niekoľko centimetrov (ale naozaj iba o niekoľko) vyšší. Svetozár Mydlo zbieral všelijaké vecičky, napríklad trpaslíkov, gombíky, autíčka, nálepky zo zápalkových škatuliek. Daniel Hevier zasa zhromažďuje okrem kníh aj miniatúrne postavičky. Obaja milovali kreslený film Žltá ponorka. Svetozár Mydlo mal rád muchotrávky (pravda, nie na tanieri) a vyznal sa v hubách, kým Daniel Hevier bol naposledy v lese pred 30 rokmi. Spoločné majú aj to, že obaja začínali ako karikaturisti kreslenými vtipmi. Google napovie, koľko kníh spoločne vytvorili, ako sa volajú a aké ocenenia získali. Ani najgeniálnejší Google však netuší, ktoré sa napokon nerealizovali. Jedna z nich sa volala Samí skvelí snehuliaci, pretože Svetozár Mydlo (rovnako ako Mydlozár Svetlo z tejto knižky) miloval snehuliakov. Druhá mala byť Zoonelogická záhrada – encyklopédia zvierat, ktoré žijú iba vo fantázii oboch priateľov. Ďalšia mala byť poskladaná z ručne zručne napísaných básničiek. Obaja sú priatelia už asi 40 rokov. A to aj napriek tomu, že Svetozár Mydlo pred piatimi rokmi zomrel. Keď sa Daniel Hevier prechádzal po miestnostiach jeho domčeka-ateliéru, osvietil ho ako blesk z jasného neba nápad: spoločná kniha, kde by hlavné slovo nemalo slovo, ale maľba, farba, kresba, obrázok. A pretože to bol taký bleskový nápad, kniha dostala názov Namydlený blesk. ukryj opis