Tretia básnická zbierka Dušana Šutaríka Hlasy spoza hraníc predstavuje zmenu v jeho doterajšej poetike a posun od prvých dvoch kníh Neviditeľný terén a Správa o fiktívnej monarchii.

Nové básne sú priamejšie, myšlienkovo zovretejšie a kriticky, ale aj s čiernym humorom sa vyrovnávajú s viacerými problémami súčasnosti. Tematizujú technokraciu, byrokraciu, digitalizáciu, virtuálnu realitu, umelú inteligenciu a s nimi súvisiace odľudštenie. Zbierka vytvára zvláštny, v mnohom bizarný až dystopický svet, ktorý je odrazom našej súčasnej spoločnosti a vyjadruje znepokojenie nad jej možným budúcim smerovaním. Zároveň si kladie otázku, aké miesto v tomto svete má poézia ako taká.

Autor v knihe do istej miery ustupuje od abstraktného, snového ladenia predchádzajúcich zbierok. Siaha po jazyku úradných zápisov, protokolov, byrokratických nariadení, ale aj vnútorných monológov. To všetko s cieľom nájsť básnický výraz, ktorý by sa neuzatváral do seba, vzťahoval sa k dnešnému svetu a zároveň bol otvorený viacerým interpretáciám.