Tí, ktorých milujeme, nie sú ideálni. Máme s nimi konflikty, hneváme sa na nich, odmietame im plniť sny. A predsa sú našou súčasťou a sme s nimi navždy spojení. To si uvedomuje aj Naďa, hlavná hrdinka príbehu, ktorá sa musí len pár dní po úmrtí otca potýkať so silnou recidívou maminej dlhoročnej psychiatrickej diagnózy. Vo vzduchu visí hospitalizácia, ale Nadina mama vraví, že jej predsa nič nie je. Veci sa však musia dať do pohybu a Naďa sa snaží byť mame oporou. Rozprávanie hlavnej hrdinky o vážnych rozhodnutiach, pochybnostiach, výčitkách svedomia, ale i vzácnych okamihoch zblíženia, je pretkané všetkým, čo zažívajú dospelé deti, keď im odchádzajú rodičia. Novela Denisy Fulmekovej nesie punc autenticity, rozprávačskej zručnosti a otvára tému konca života s nezvyčajnou úprimnosťou.