Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť. Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: Láska je v poriadku, iba návisť je démonická. ukryj opis