Milan Hamada, vedúci odbornej rady LN Studňa, literárny teoretik, historik a kritik: Zbierka básní Na vode znamená prenikavý prínos. Ich autorka Daniela Šebestová prichádza priamo zo života, neprešla nijakou školou písania, hovorí o sebe, že je autorka, ktorá nepatrí do nijakého literárneho zoskupenia, jej školou je život. Ako lekárka sa nachádza v jeho strede. Spomínam si, ako dlho sme v našej ponovembrovej literatúre v zaujatí postmodernou otázku o zmysle života ignorovali. Ako dlho sme odmietali uvažovať o hodnotách, najmä duchovných. Hrdinkou básní je mladá žena v dôležitom životnom období. Nekladie si otázku, ako písať, ale ustavične sa pýta, ako ďalej žiť. Jej život je hľadaní a nachádzaním, ale viac hľadaním  zmyslu života. Často si opakujem jej vyznanie: A tvoj čas/ sa bude vzpínať/ ako more/ alebo kôň/ a nebude to nebolieť. Ide o vyznanie milujúceho, vzdorujúceho a slobodného človeka.

Erik Markovič, vydavateľ a štatutárny zástupca LN Studňa: Na Danielu si pamätám v podstatných okamihoch takto: Spoznali sme sa v čase končiaceho komunizmu, keď sme nielen my, naša generácia, ale i celá krajina hľadala zmysluplné nasmerovanie života a tvorby. Po takmer dvoch desaťročiach, keď sme sa ani nevideli, mi od nej zrazu prišlo mailom zopár básní, ktoré som s prekvapením až úžasom čítal, vôbec som netušil, že po celý čas tajne písala básne. Poradil som jej poslať ich na súťaž Sen o Karpatoch, kde ju hneď na prvýkrát na moju radosť ocenili. Keď básní pribúdalo, navrhol som jej vydať v Studni zbierku. S ešte väčšou radosťou som pri jej príprave sledoval, ako veľmi jej poézia oslovila i M. Hamadu. Vyslovujem prianie, aby jej poézia oslovila i ďalších čitateľov, ďakujem za ňu.