Predkladaná publikácia je medziodborová. Po prvýkrát v slovenskej odbornej literatúre definuje pojem trestnoprávna vina ako odlišný od pojmu zavinenie. Kriticky hodnotí prax súdov, legislatívu a jurisprudenciu zameranú na otázky trestnoprávnej viny, ale aj od nej odvodzované vymedzenie pojmov bezúhonnosť a spoľahlivosť v pracovnom a správnom práve. Poukazuje na konkrétne pochybenia v množstve zákonov. Kritizuje zamieňanie pojmov odsúdenie a s ním súvisiace zahladenie odsúdenia s pojmami potrestanie a zahladenie potrestania a prípady, keď v rozpore so zásadou prezumpcie neviny osoby nie sú považované za bezúhonné, aj keď sa trestné konanie, ktoré voči nim bolo vedené, neskončilo vyslovením ich viny (ich odsúdením), ale zmierom alebo zastavením trestného stíhania. Na argumentáciu využíva aj historický exkurz a komparatistiku. Publikácia je primárne určená právnickej obci (sudcom, prokurátorom, advokátom, legislatívcom, vedeckopedagogickým pracovníkom aj študentom), ocenia ju však aj zamestnávatelia a zamestnanci, ako aj verejné orgány. ukryj opis