Profesionalizácia, europeizácia a estetizácia divadla spájajú druhú slovenskú činohernú generáciu SND so štyridsiatymi rokmi 20. storočia; jej najmladší príslušníci nastúpili do divadla na konci dekády - Karol Machata, Mária Kráľovičová, Eva Kristinova, Viera Strnisková. Najpodnetnejším inšpirátorom sa stal Ján Jamnický, popri ňom Ferdinand Hoffmann. Jej vzostup sa v povojnových desaťročiach spojil s menami režisérov, ako boli Jozef Budský, Ivan Lichard, Karol L. Zachar, Tibor Rakovský, Magda Lokvencová. Generačným scénografom bol Ladislav Vychodil. S plejádou výrazných osobností herečiek a hercov vytvorili pozoruhodné dielo presahujúce do ďalších dekád. Divadlo generáciu sformovalo; rozhlas, film a televízia ako moderné komunikačné druhy prezentovali jej umenie. Vďaka nim sa slovenské dramatické umenie stalo pojmom v európskom meradle, neodmysliteľne spätým s umeleckými osobnosťami, ako boli Martin Gregor, František Dibarbora, Beta Poničanová, Vilma Jamnická, Mária Bancíková, Mária Prechovská, Mikuláš Huba, Viliam Záborský, Gustáv Valach, Július Pántik, Ctibor Filčík, Jozef Kroner. Mária Kráľovičová, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Karol Machata, Ladislav Chudík, Elo Romančík podnes tvorbou pripomínajú veľkosť, podnetnosť a životaschopnosť generácie. Koho menovať prv a na koho nezabudnúť? Už vyšli monografie i zborníky o jednotlivých režiséroch, herečkách, hercoch a scénografoch. Doteraz chýbala syntéza o diele druhej činohernej generácie SND, ktorá sa kedysi nazývala strednou. Postupujúci čas spochybnil jej pomenovanie, no nie je jej umenie. Autor - divadelný historik - predstavil celkový obraz generácie ako siluetu mnohých, pozoruhodných, osobnostne odlíšených zjavov, vďaka ktorým sa moderné slovenské dramatické umenie stalo súčasťou európskeho a svetového herectva. Ocenenia na medzinárodných filmových a televíznych festivaloch potvrdili kredit generácie, ktorú nie náhodne nazvali hviezdnou. ukryj opis